Keď nás kopne múza...
1. polrok 10/11
Rozlúčka s deviatakmi
Vážený pán riaditeľ, pani zástupkyne, pedagogický zbor a milí žiaci!
Nastal deň, na ktorý sme mnohí tak dlho čakali. Dnes zazvoní poslednýkrát zvonček, ktorý sme počuli veľakrát. Niektorí sa už nevedia dočkať, ako si zoberú koncoročné vysvedčenie a prekročia bránu školy, iným zase bude za základnou školou aj smutno. Prežili sme tu deväť rokov, na ktoré budeme ešte dlho spomínať. Škola bola pre nás druhým domovom. Aj keď nie vždy sa nám všetko darilo a vychádzalo, boli aj chvíle, keď sa nám nechcelo a škola bola pre nás len trápením a zabitým časom.
Hádam každý z nás si ešte pamätá deň, keď sme prvýkrát prekročili bránu školy. Zľakli sme sa jej veľkosti, hluku a množstva detí. Celým prvým stupňom nás viedla pani učiteľka Kotríková. Naučila nás prvé písmenká, čísla, postupne čítať, písať, počítať,... Potom nás čakal druhý stupeň. Mali sme strach z fyziky, chémie či prírodopisu. Pribudli nám noví učitelia, nové knihy, predmety, ale aj spolužiaci. Naučili sme sa, ako sa máme systematicky učiť, ako nenápadne pozrieť susedovi do písomky, aký vzorec má kyselina sírová, zistili sme, ako sa dá uliať z hodiny telesnej výchovy, ale aj to, ktorý je najvyšší vrch Európy.Čím sme boli starší, tým viac nám pribudlo učenia, povinností, ale aj úloh. Aj keď sme ich niekedy nestíhali písať doma, ale cez prestávky.
Ďakujeme všetkým učiteľom, že nás spoločne dokázali naučiť dôležité veci, ktoré sa nám do života isto zídu. Ďakujeme, že ste mali toľko trpezlivosti, ktorú sme nikdy nezabudli trochu ponapínať, že ste to s nami vydržali.
Dnes tu stojíme poslednýkrát v takejto zostave. Minulosť prežitú na tejto škole nám nikto nevezme, no ani budúcnosť nám nikto nedaruje. Každý si ju bude musieť vytvoriť sám. Za nejaký čas sa rozídeme všetci inými smermi. Počítame minúty, ktoré nás delia od konca. Vlastne, tie sme počítali vždy. Boli to minúty do zazvonenia na konci hodiny. O pár minút sa už prestaneme nazývať žiakmi, ale staneme sa študentmi stedných škôl. Prázdniny ubehnú ako voda. Príde september a začneme od začiatku s novými spolužiakmi a učiteľmi, s očakávaním a strachom ako v prvej triede.
Ešte raz ďakujeme celému učiteľskému zboru za to, že nám verili a vydržali s nami dodnes. Ďakujeme vám veľmi pekne!
9.A trieda
Vážený pán riaditeľ, vážené pani zástupkyne, ctené pani učiteľky, páni učitelia a milí žiaci!
Ako každá rozprávka, každý film má svoj koniec, aj naša deväťročná školská púť sa pomaly končí. Prišiel ten dlhoočakávaný moment. Deň, kedy si poslednýkrát sadneme do našich lavíc, naposledy nám v ušiach bude znieť zvuk školského zvončeka a rozlúčime sa so školou, ktorá sa stala naším druhým domovom. Ešte teraz si všetci pamätáme na naše nesmelé krôčiky, ktoré smerovali k neznámej budove. Boli sme ohúrený jej veľkosťou, chaosom a množstvom detí, ktoré sa postupne stali našimi kamarátmi. Spolu sme sa naučili vytvárať z písmeniek slová, zo slov vety. Počítanie na prstoch sme vymenili za počítanie na kalkulačkách. Začali sme zisťovať, čo znamená slovo priateľstvo. Zažili sme prvé detské lásky, radosti, ale aj sklamania. Mnohokrát sa nám tlačili slzy do očí pri pohľade na nevydarené písomky. Snažili sme sa však, aby bola pre nás škola hrou. Na tom sa podieľala aj pani učiteľka Praženicová, ktorá nám po celé štyri roky na prvom stupni rozprávala veľa krásnych príbehov, ale veľa úsmevných chvíľ sme s ňou aj skutočne zažili. Naučila nás, že v živote si musíme všetko vybojovať. Pripravila pre nás zem, od ktorej sme sa mohli odraziť vyššie, za čo jej veľmi ďakujeme. Ťažkými krokmi sme sa posúvali vpred. Na druhom stupni prišli náročnejšie predmety aj noví učitelia. Úlohy sa nám zdali byť ťažšie, ale nakoniec sme ich s úsmevom zvládli. Počas celých deviatich rokov sme mali najradšej školské prestávky. Počas nich sme spáchali mnoho huncútstiev. Či už rozbité okná, alebo modriny na nohách kvôli naháňačkám v triede boli pre nás poučením. Veci, ktoré sme pokladali za menej dôležité, sa nám odrazu javia ako skutočne správne. Postupne sa z nás, obyčajných spolužiakov, stal tím spoluhráčov. Nie vždy to tak skutočne vyzeralo, ale naša triedna pani učiteľka Dutková sa snažila, aby sme vždy držali spolu, aby sme si vždy pomáhali. Práve vám, milá pani učiteľka, patrí to najväčšie poďakovanie, no zároveň aj najväčšie ospravedlnenie. Vieme, že boli chvíle, kedy to s nami bolo naozaj ťažké. Mnohé veci, ktoré sa stali, nás neskôr mrzeli, ale nedali sa už vrátiť späť. Chceme vám povedať, že si naozaj vážime, čo ste pre nás urobili.
Je ťažké rozlúčiť sa s niečím, čo v nás zanecháva toľko spomienok. Túto minulosť nám nikto nevezme, ale našu budúcnosť nám nikto nedaruje. Musíme si ju vytvoriť vlastným úsilím. Odchádzame za tým, čo pre nás pripravil život.
Za nás všetkých chcem z celého srdca poďakovať aj ostatným skvelým učiteľom nielen za všetky vedomosti, ktoré ste nám odovzdali, ale aj za vaše úsmevy, ktoré nás mnohokrát podporili. Naučili ste nás znášať prehry a znovu sa postaviť na nohy a tešiť sa z víťazstiev. Z tejto školy si odnášame niečo, o čom milióny detí na Zemi iba snívajú. Odnášame si vzdelanie. Pani učiteľky, páni učitelia, bez vás by sme to nezvládli. Preto ešte raz vyslovujem slovo, ktoré hovorí za nás všetkých a za všetko: Ďakujeme.
9. B trieda
Školy v prírode
7.A v škole v prírode
Každé ráno vstávam s myšlienkou: „Znovu musím ísť do školy.“ Ale tentokrát to bolo inak preto, lebo sme išli do školy v prírode. Už nás pani učiteľka čakala na stanici. Poslednýkrát sme mali šancu si skontrolovať, či nám niečo nechýba. Cesta vlakom bola prekvapivo dobrá. Spoznali sme nových ľudí. Z vlaku sme prestúpili do električky.A zakrátko sme konečne boli v penzióne Partizán! zbu sme mali na 1 poschodí. Záchody a sprchy neboli v izbách. Po vybalení sme sa šli poprechádzať do botanickej záhrady. V utorok nás čakala dlhá túra na Hrebienok. Kým sme čakali na lanovku, objavili sa tam Japonci. Dali sme sa s nimi do reči, samozrejme, po anglicky. Na stredu sme sa všetci tešili. Mali sme ísť do Popradu. Užili sme si Poprad a Max. Vo štvrtok sme si zahrali posledný futbal v tohtoročnej škole v pírode. Stál za to. Výborne sme si zabehali a opálilo nás do čierna. Unavení sme vrátili do penziónu. Diskotékou a balením sme ukončili školu v prírode 2011.
Stanislava Záňová, Miroslava Karnajová, Barbora Karnajová, Lucia Šimráková, 7.A
Škola v prírode Huty
Škola v prírode väčšinou prináša prvé chvíle, keď deti základnej školy trávia týždeň so svojimi spolužiakmi a spolužiačkami pod dozorom ich triednych učiteľov. Triedy 9.B a 7.B sa vybrali 2.mája na Huty. Bola to perfektná príležitosť na relax a pre deviatakov taktiež na rozlúčku s triednou pani učiteľkou Dutkovou a pani učiteľkou Janovčíkovou. Ubytovaní sme boli v zrekonštruovanom penzióne, ktorý sme mali celý len pre seba. V spoločenskej miestnosti sme mohli hrať biliard, stolný futbal a spoločenské hry. Rozľahlé chodby občas poslúžili na spontánnu naháňačku. Večer sa z nás stávali vášniví hokejoví fanúšikovia. No tam, kde sa zábava končila, začínala škola. V dopoludňajších hodinách sme si zvykli trénovať mozgy riešením matematických príkladov, konverzáciou v cudzom jazyku či riešením testov zo slovenčiny. Taktiež sme mali možnosť obdivovať krásu našej nádhernej slovenskej prírody i napriek chladnému a veternému počasiu. Navštívili sme historickú dedinku Zuberec, v ktorej je skanzen. Obdivovali sme drevené domčeky, remeselnícke dielne a malé hospodárstva. Odniesli sme si odtiaľ nielen suveníry, ale aj pekné zážitky. Každý z nás si bezpochyby užil posledný podvečer školy v prírode, keď sa všetci chlapci prezliekli a namaľovali za dievčatá a dievčatá za chlapcov. Prekvapivo sa k tejto rozlúčkovej akcii pridali aj pani učiteľka Dutková a pani učiteľka Janovčíková, ktoré boli zamaskované na nepoznanie. Tento výlet sme si naozaj užili a sme si istí, že naň tak rýchlo nezabudneme.
Terézia Benková, 9.BMôj zážitok zo školy v prírode
Vo štvrtok nám pani učiteľka oznámila, že večer bude zápas v stolnom futbale. Neváhali sme a spolu s Diou sme sa prihlásili. Splnili sme aj podmienku pri vstupe do hry – kúpu mliečnej čokolády. Tie sa potom stali cenami pre víťazov. Pripravovali sme sa na hru. O chvíľu nám Michal, ktorý spisoval nahlásených, oznámil: „Vymyslite si názov družstva!“ Chvíľu sme rozmýšľali a neskôr Dia zakričala: „Gladiátorky!“ Ja som s názvom súhlasila. Rozprávali sme sa o taktike hry. Ja som navrhla: „Ty budeš v bráne a ja v útoku.“ Obom nám to vyhovovalo. Keď sa začal zápas, obe sme boli nervózne, ale po prvom góle nervozita prešla. Dia o chvíľu zakričala: „Jééé, vyhrávame 3:1!“ Boli sme rady. Ale keď bola remíza, veľmi sme sa báli. „Gól!“ zakričali sme. „Vyhrali sme!“ Bol sme šťastné. Potom sme hrali s iným družstvom. S ním sa nám veľmi nedarilo. „Prehrali ste!“ smiali sa nám chlapci. My sme si z toho nič nerobili, lebo sme vedeli, že ešte máme šancu na dobré umiestnenie. Mysleli sme si, že vyhráme. Ale naopak, prehrali sme 4:6. Pri tomto družstve sme boli najviac nervózne, lebo sa hralo o 3. miesto, ale skončili sme na štvrtom. Boli sme aj tak šťastné, že sme neskončili na poslednom.
Tento zážitok patrí k mojim najobľúbenejším a budem naň rada a s úsmevom spomínať.
Kristína Muscherová, 6. B
Škola v prírode očami V.A
Keď sme vyšli z autobusu,
slniečko nám svieti.
Pod slniečkom krásna dúha,
radujú sa deti.
Na chodbe sú štyri izby,
v jednej z nich sme my.
Hráme sa a zabávame,
tak nám plynú dni.
Kristína Chorvátová, 5.A
Bol utorok. Konečne nám vyšiel čas. Slniečko krásne svietilo, na oblohe žiaden mráčik. Po raňajkách sme sa dohodli, že ideme do Liptovskej Osady. Chceli sme hrať s chalanmi futbal. Keď sme však prišli na ihrisko, zistili sme, že máme smolu. Práve tam stavali tribúnu. Chalani boli smutní, ale vzápätí nám to vynahradil ďalší zážitok. Videli sme helikoptéru, ktorá práve pristála. Ujo pilot nám dovolil pozrieť si ju zblízka a aj sa v nej odfotiť. A tak sa naša pani učiteľka zahrala na fotografa. Helikoptéra sa nám všetkým veľmi páčila.
Lujza Hanulová, 5.A
Vo štvrtok sme mali orientačný beh. Ja s Lujzou sme vyrazili ako štvrté. Dostali sme mapu a papier, na ktorý sme mali vyznačiť číslo stanovišťa príslušnou farebnou fixkou. Stanovíšť bolo osem, na každom bola fixka inej farby. My sme našli sedem stanovíšť a trvalo nám to hodinu a jednu minútu. Večer sme mali vyhodnotenie a v kategórii dievčatá som vyhrala ja a Lujza. Škola v prírode bola super!
Patrícia Gallová, 5.A
Vystúpenie skupiny Bojník
Vo štvrtok 14. apríla v našej škole už po druhýkrát vystúpila skupina historického šermu Bojník. Mali sme možnosť cestovať v histórii a prežiť hodinu dejepisu naživo. Skupina rytierov nám predstavila stredoveké strelné zbrane, oblasť gastronómie, módu, obliekanie a životný štýl v období renesancie a baroka. Mali sme možnosť vypočuť si podrobnosti zo života správneho rytiera - šermiara z Talianska, Španielska a Francúzska. V zaujímavom dobovom kostýme sa predviedla aj mladá šľachtičná. Vysvetlila nám, ako sa vyvýjala móda v renesancii a baroku. Porozprávala nám, čomu sa venovali dievčatá zo šľachtických rodín a ako boli vychovávané. Svoj výklad doplnila zaujímavými informáciami o spoločenskom správaní, bontóne či reči vejárov, ktorá slúžila na tajné dorozumievanie. Žiakov zaujala aj ukážka barokového tanca, ktorú odmenili búrlivým potleskom. Cestovanie historickými obdobiami zaujalo nielen všetkých žiakov, ale aj vyučujúcich.
Terézia Benková, 9.B
Medzinárodný deň detí
Sviatok všetkých detí oslavuje naša škola pravidelne každý rok. Triedy mali pripravené zaujímavé aktivity a program. 9.B a 7.B trieda sa vybrala na malý výlet do neďalekej Ludrovej. Nachádza sa tu zaujímavá kultúrna a historická pamiatka – ranogotický Kostol Všetkých svätých. Bol postavený na začiatku 13. storočia. Historici o ňom tvrdia, že je jeden z najtajomnejších. Kostolík v sebe ukrýva mnohé tajomstvá a je opradený nejednou legendou. Zaujímavosti, o ktorých sme ani netušili, nám odhalil pán Vandák, ktorý je správcom kostola. Mali sme možnosť vidieť vzácne fresky, otvorené okno, cez ktoré nikdy nenaprší ani nenasneží či krivé steny, ktoré majstri stavbári postavili schválne nakrivo kvôli lepšej akustike.
Terézia Benková, 9.B
MDD v našej škole
V júni veľký sviatok máme,
s radosťou ho očakávame.
Potešiť nás chceli,
psiu výstavku pripravili.
Do školy ich priviedli,
o nich sme sa učili.
Boli tu rôzne rasy,
dávali sme im hlasy.
Hladkať všetkých psov
bol jeden z našich snov.
Vyhrať mohol iba jeden,
odniesol si medailón.
Vladko Kiebel, 3.B
Deň otvorených dverí v Mondi
V sobotu ráno sme sa stretli pred školou a vybrali sme sa my, žiaci 3. B, na exkurziu do podniku, kde pracuje aj niekoľko našich rodičov. Ako sme prichádzali, už doďaleka bolo počuť pesničky známych spevákov. Čo nás tam čakalo? Ukážka ručnej výroby papiera – kto chcel, mohol si to aj vyskúšať, samozrejme, že chceli všetci, prehliadka areálu závodu na vláčiku. Cestou nám sprievodca porozprával o výrobe papiera, ukázal, v ktorej budove sa čo robí – kde sa skladuje drevo, kde a ako sa robia štiepky, lisujú sa, ako idú do stojov a nakoniec ukážka hotového papiera. Ako darček sme dostali knižočku o výrobe papiera, pexesá, perá... Do chuti sme sa aj vyšantili v skákacom hrade, pochutili sme si na sladkej cukrovej vate, v tvorivých dielňach sme sa hrali s plastelínou, skákali sme vo vreci, dievčatá si dali vyzdobiť tvár – premenili sa na farebné motýle. Unavení sme sa tešili na veľký stan, kde nám mamička našej Natálky priniesla výborné občerstvenie. V programe vystúpili známi herci ako Štefan Skrúcaný, speváci Kristína, Thomas Puskailer. Odchádzali sme s mnohými zážitkami, natešení sme sa vrátili domov.
Denisko Zubček, 3.B
Tvorivá matematika
GEOMETRIA
Bol raz jeden Peter,
Peter- Centimeter.
Geometriu má rád ,
páči sa mu gumovať.
Vygumuje kruh, sieť, čiarky,
a aj dlhé polpriamky.
Tento jeden Peter,
Peter Centimeter,
kreslí tiež rád štvorec,
je v tom veľký borec.
Ako kresliť kruh?
Mám ja v hlave ruch!
Koho by to napadlo?
Použijem kružidlo!
Matúš Chilla, 3.A
RYSOVANIE
Dobrý deň, milé deti,
ideme rysovať vo štvorcovej sieti.
Narysujeme tam trojuholník,
ako nevie žiadny kúzelník.
Janka sa chválila,
že ho presne nakreslila.
Jožko zase smutný bol,
že za rysovanie dostal päťku ako kôl.
Zuzka, skromná, milá,
za trojku sa urazila.
Aj úsečka bola krivá,
teraz sa však nadurdila..
Všetky čiary má tak krivé...
Vari skáču a sú živé?
To netuší nikto z nás,
Musí ich rysovať ešte raz!
Rebeka Vargová, 3.A
Píšem, píšeš, píšeme alebo Keď nás kopne múza
Letné prázdniny
Keď poslednýkrát zaznie školský zvonec,
deti kričia: „Hurá, trápenia je koniec!“
Prišiel prázdnin čas!
Škola vraví: „Oddýchni si zas!“
Žiakom žičí, nech sa darí.
Škola zatvára si svoje brány.
Otvorí ich znova zas,
V septembri, keď zas príde školský čas.
Majko Šlachta, 3.B
Báseň o jari
Jar je naša krása,
objaví sa prvá rosa.
Keď vonku vybehneme,
na vzduchu si oddýchneme.
Vtedy kvitnú prvé kvietky,
snežienky a prvosienky.
Zvieratká si pobehujú,
vtáčatka si pospevujú.
Kristína Veselovská, 4.B
Mláďa kuny
Horár hľadal vianočný stromček. Keď našiel jeden, spílil ho. Nevedel, že tým zničil príbytok mladej kuny. Horár sa nad ňou zľutoval a zobral ju domov. Jeho žena bola milo prekvapená, čo priniesol domov. Malá kuna bola veľmi milá a hladná. Pokúšal sa ju nakŕmiť, ale ona nechcela jesť z lyžičky. Rozmýšľali, čo s ňou spravia. Horárova žena dostala nápad. Horár priniesol košík s malými mačiatkami. Malá kuna sa s nimi hneď spriatelila. Stará mačka ju nakŕmila spolu s mačiatkami. Keď podrástli, spoločne pili z jednej misky. Časom sa kuna naučila aj loviť a neskôr odišla hľadať svoju stratenú rodinu.
Matúš Remeň, 4.B
Zážitok z rybačky
Dovolenkovali sme pri Stredozemnom mori. Veľmi ma potešil ocinov nápad, že pôjdeme do tichej zátoky nachytať ryby. Ocino chytá ryby udicou a ja sieťkou. Zrazu v nej zbadám tri oranžovo-čierne rybičky. „Nemo, Plutva a Dori,“ hneď im aj dávam mená. Druhý záber a sú tu ďalšie. Jedna modrá so žltým chvostom a dlhým nosom. Dám jej meno Plavčík. A posledná, tá sa mi páči najviac. Krásna, lesklá, ružovo-čierno-žltá s veľkými očami a veľkým chvostom. Aqua! Ryby, ktoré chytil môj ocino, sme mali na večeru. Tie „moje“ som si chcela zobrať domov na Slovensko. Nakoniec som sa však rozhodla, že ich vrátim do mora. Ale presvedčila som maminu, že si po návrate kúpime akvárium a budeme chovať rybičky. Už teraz sa na to teším.
Kristína Chorvátová, 5.A
Pohľad na svet
Niekto svet nenávidí,
niekto ho miluje.
Som človek mnohých tvárí,
no i ten, čo sa nerád pretvaruje.
Názor je názor
a všetky si vážim.
Som jedna z tých,
ktorá pre svoj názor
„vraždí“.
Miluj život celým dúškom.
Zlého je veľa,
ale priateľ,
ten stojí zaveľa.
Priateľstvo si vážiť treba.
Monika Kyseľová, 9.B
Pre múdre hlavičky
Uhádnete, ktoré pohorie na svete má dĺžku až 15 000 km? A M E R I K A K O K U N D E D I N A O S S T T Z I M A R K O T I M A R D E Z S L R G A I R B L E N E Á E C I M K E M Ó U L R O O L E T O R R I R Ź U R A L Í G Ó A U I T A L I A D P R U M U N S K O Y A Austrália, Amerika, Antarktída, dedina, Európa, Grónsko, Italia, leto,
maco, Rumunsko, Ružomberok, tiger, Ural, zem, zima
Vesna Hockicková, 5.A