Včela medonosná má veľmi dôležité postavenie v kolobehu prírodného života. Je najpočetnejším a najdôležitejším opeľovačom kultúrnych aj divo rastúcich rastlín. Bez nej by v Európe behom krátkej doby vyhynulo pravdepodobne až 20 tisíc rastlinných druhov. Došlo by k poklesu biodiverzity a k narušeniu ekosystému aj potravového reťazca. Bola by teda tiež vážne ohrozená existencia človeka. Jednoduchšie povedané, bez včiel by malo asi 20 tisíc druhov rastlín problém sa rozmnožiť a ďalej existovať. Tým by sa zmenili prírodné podmienky natoľko, že ľudia by nemuseli byť schopní prežiť. Keďže včely sú v našom živote nenahraditeľné a v našej škole sa snažíme venovať aj environmentálnej výchove, a to po všetkých stránkach, veľmi nás teší spolupráca s manželmi Mihokovcami - včelármi z Lúčok. Tešíme sa, že nás opäť po roku prišli navštíviť, aby zasvätili aj našich najmenších žiačikov 1.A a 1.B. triedy do života a práce nielen včelára, ale aj včielok. Med - úžasný produkt prírody, bez ktorého si nevieme predstaviť Vianoce v podobe perníkov, či ako prvú pomoc pri chrípke. Aj napriek súčasnej dobe, ktorá sa spolieha skôr na silu človeka pri liečení, ako na silu prírody, má med svoju dôležitú úlohu. Keďže sa žiaci v prvouke a aj v rámci environmentálnej výchovy zoznamujú so životom včiel z odborného hľadiska, niet nad názorné učenie. Pán včelár nám porozprával vývin včielky, cez všetky fázy jej života a ich charakteristiku (včielka-vajíčka, včielka-kukla, včielka-upratovačka, včielka-kŕmička, včielka-lietavka-výskumník-hľadač, včielka-robotnica), oboznámil nás s úlohou kráľovnej, no a samozrejme s namáhavou prácou pri celoročnej starostlivosti o úle, spracovaním medu, výrobou rámikov. Deti sa všetkého mohli dotknúť (plasty, vosk, rámček, úľ, dymák). Vypočuli si odpoveď na otázku: "Čo robiť, ak ma uštipne včela?" Zaujímavá bola i tá časť, ktorá hovorila o produktoch včiel. Väčšina z nás sa domnievala, že je to len med či vosk. Dnes už vieme, že sa využíva i jed, peľ, propolis či včelia materská kašička. Malo by byť i pre nás vzorom životné krédo včiel: „Kto nepracuje, nech neje!“. V prípade včiel musí opustiť ich spoločenstvo. Na záver našej 90 minútovej besedy si deti vyskúšali funkčný dymák, pomocou ktorého sa včielky zadymujú pre zjednodušenie práce včelára so včelami. A na záver si vytvorili svoju vlastnú sviečku z vosku. Pánovi včelárovi Mihokovi s manželkou sa chceme poďakovať za úžasný zážitok, ktorý mohli žiaci aj prežiť a zároveň sa učiť. Tešíme sa ďalšiu návštevu a spoluprácu. Na ukážku pár fotografií.
