20. júnový deň naše kroky neviedli do školy, ale na vlakovú stanicu. Počasie ako z dovolenkového katalógu. Úsmevy, rozhovory, očakávania... Za tri hodiny sa toho dá stihnúť ozaj veľa, my sme prekonali okolo 250 kilometrov. Počas cesty nemohli chýbať koláče či rezne a aby bola ľahšia batožina, z domácich zásob úspešne ubúdalo. Naše prvé kroky v hlavnom meste smerovali do budovy, v ktorej sme mali stráviť noc. Maximálna spokojnosť. Stupne na teplomere utešene pribúdali. Vydali sme sa na našu dvojdňovú misiu, ale ešte pred vstupom do Úradu vlády sme mali spestrenie programu, pretože jeden člen našej výpravy si z domu okrem iného priniesol aj riadne napitého kliešťa, zrejme mu chcel ukázať západ Slovenska. Po dlhom a ťažkom boji zvíťazil tím vyberačov. Úrad vlády už teda kliešť nespoznal. My áno. Nie každý sa môže vyvaliť na reprezentatívny gauč. Neboli sme predstaviteľmi iných krajín či diplomati, ale vybavenie salónikov sme aj tak poskúšali. Pred ďalšou častou našej misie sa bolo treba riadne posilniť! Na to sme využili priestory nákupného centra Nivy. Všetko v pohode, dokiaľ nebolo treba nájsť správny východ. No na niečo sú tie mobilné telefóny ozaj dobré. Opäť sme teda naskočili do x-tej električky toho dňa a rútili sme sa za históriou v podobe hradu Devín. V tej horúčave sa nám zdal kopec ku vstupu doň nekonečný, ale boli sme odmenení. Na hlavnom nádvorí bol zdroj pitnej vody! V našej skupine znel hlasný výkrik: „Voda!“ Teda sa pružne napĺňali fľaše a nastala aj taká správna oblievačka. S novou energiou v tele sme si riadne užili krásne výhľady, ani tie schody na samý vrch hradu nás už netrápili. Skôr po ceste späť tie komáre! Oháňali sme sa o 106, ale znakom našej výpravy sa aj tak stali riadne štípance. Následný návrat do centra mesta sme využili na doplnenie zásob, veď noc bude predsa dlhá a aj raňajky sú základ dňa! Keďže sme boli ubytovní priamo v centre, miesto budíka sme mali hrkotajúce električky. 21. júnový deň naše kroky viedli pred budovu, ktorá je známa takmer každému – pred Národnú radu Slovenskej republiky. Vstúpiť do nej nie je až taká sranda, prešli sme dôkladnou bezpečnostnou kontrolou a veru nám nebolo všetko jedno. Vychytali sme však celkom zaujímavé udalosti – výmenu čestnej stráže, priamy prenos do televízie a rokovanie vlády, ktoré sme sledovali priamo v rokovacej miestnosti. Následne nebolo treba veľa krokov, náš ďalší cieľ stál na opačnej strane cesty – Bratislavský hrad. Prešli sme ho teda zdola hore, veď na to sme tam predsa išli. Čas nám ubiehal ozaj rýchlo, následne nám neostávalo nič iné, len si vyzdvihnúť batožinu a presunúť sa na vlakovú stanicu. Cesta naspäť trvala akosi dlhšie ako tá do hlavného mesta, asi preto, že sme už mali čo-to za sebou, hlásila sa únava. Keď sa vo vlaku ozvalo, že ďalšia zastávka je Ružomberok, z mnohých strán sa ozvalo: „Konečne!“ Vystúpili sme však s pocitom absolútnej spokojnosti, pretože sme naše 2 spoločné dni využili na 101%! Bude na čo spomínať... 😊
A čo na výlet deti?
V BA bolo fajn, až na to teplo, ale inak sme mali aj dosť voľného času. A mali sme dobrý program, napr. hrad Devín a Úrad vlády.
Veľmi som si užila výlet v Bratislave, bolo veľa zážitkov. Bolo dosť teplo a som veľmi rada, že sme mali dosť voľného času.
Výlet sa mi veľmi páčil, bolo tam výborne, až na to teplo. Boli sme na Devíne a v parlamente, na Bratislavskom hrade... A noc v BA sa mi tiež páčila, bolo kopec srandy a tak.
V BA bolo super, najviac sa mi páčila hradná stráž. Som rád, že sme sa dostali na hrad a do parlamentu. Vidieť to naživo je úplne niečo iné ako v telke. Až na tú horúčavu super výlet!
Devín je naozaj krásna kultúrna pamiatka, výhľad odtiaľ je naozaj krásny, ešte krajší než na fotkách. Rozhodne to stálo za tú námahu ktorú sme vynaložili, kým sme sa tam dostali.
V BA bolo super, výlet som si užívala a bolo veľmi teplo. Výlety na Devín a Bratislavský hrad boli super. Tento výlet bol asi najlepší zo všetkých.